Počas slovenského štátu boli zrušené akékoľvek židovské organizácie a spolky. Miesto toho vznikla Ústredňa Židov ako jediná povolená verejnoprávna organizácia zastupujúca záujmy Židov vo vzťahu k štátu. Jej členmi sa mali povinne stať všetci Židia. Jednou z pracovníčiek Ústredne bola i Gizela Fleischmannová. Počas prvej vlny deportácií ona a jej
 najbližší spolupracovníci z Ústredne Židov založili tzv. Pracovnú skupinu, ilegálnu organizáciu v rámci Ústredne Židov. Hlavným cieľom Pracovnej skupiny bolo zastaviť alebo aspoň spomaliť priebeh deportácií. To sa im malo podariť podplatením skorumpovaného
nemeckého poradcu pre židovskú otázku Dietera Wislicenyho, ktorý na Slovensku pôsobil od roku 1940 do roku 1943, a
niektorých slovenských vysokopostavených
úradníkov. Okrem zháňania peňazí pomáhala Pracovná skupiny mnohým Židom na území Slovenska, napr. utečencom z Protektorátu, emigrovať, posielali balíky ukrývaným Židom a do koncentračného tábora v Terezíne a zisťovali, kde končia slovenské transporty. Po prezradení aktivít Pracovnej skupiny bola Gizela Fleischmannová väznená. Aj po prepustení neúnavne pokračovala v organizovaní pomoci. Druhýkrát bola zatknutá po Slovenskom národnom povstaní a deportovaná do tábora v Seredi. Odtiaľ bola odvezená prvým možným transportom do Auschwitzu s poznámkou “návrat nežiaduci”. V roku 2015 bol pred jej dom na Klariskej ulici 7 osadený pamätný kameň – Stolperstein.