Už to nie je viditeľné pred Madáchovou ulicou 14, pôvodne tu však bol dom, roh č. 12 - tri byty sa otvárali do dvoch ulíc.Madáchova ulica je tichá, úzka, sú tu aj veľmi staré, takmer chátrajúce domy a sú aj úplne novopostavené. Podľa domov v zlom stave vieme, že Madáchova ulica je stará buržoázna ulica Baji s bohatými obyvateľmi.
Vtedajší starosta mesta Baja, Sándor Bernhart - potvrdzuje to niekoľko spomienok - patril medzi slušnými, humánnymi vedúcami mesta (Uznávaný ako "Spravodlivý medzi národmi", má pamätnú tabuľu v Jad Vašem, Izrael), ktorý prijal iba najnutnejšie opatrenia, koľko minimálne politika očakával. Aj keď boli hranice geta formálne ohraničené, prístup nebol obmedzený, a hoci v niektorých obchodoch bola napísaná fráza „Neprijímame Židov“, v skutočnosti tak urobilo iba niekoľko majiteľov.
Na ulici Gyalog, ktorá v tom čase fungovala ako sýpka, bol zriadený židovský koncentračný tábor (pre Židov obca Bácsalmás, Bácsbokod), zatiaľ v meste sa celá židovská populácia tlačila do ulíc predtým obývaných Židmi. Táto oblasť - bez tvrdenia o úplnosti - znamenala nasledujúcu oblasť: ulice Ede. Elcs, Munkácsy, Kölcsey, Kádár, Madách, Szent László (tá posledá dostala od ľudu bez negatívnych emócií názov Židovská ulica); bol to tzv. dolný koniec, v tom čase to mohol byť okraj mesta, kde si Židia mohli hneď od začiatku, keď sa usadili v 18. storočí, kupovať pozemky, a odtiaľ mohli stavať ďalej na západnú čast’.