Židovská komunita čoskoro založila nezávislé spoločenstvo viery, ktoré sa však nemohlo dlho upevňovať, pretože sa dlho nemohli osamostatniť, nemohli si kúpiť dom ani pozemok. Život komunity komplikovala skutočnosť, že ich chudobná modlitebňa v roku 1804 v dôsledku podpaľačstva vyhorela, a potom bola v roku 1840 požiarom zničená aj novopostavená synagóga spolu s významnou časťou mesta.
Ich kostoly, obchody, domy zhoreli, ale obyvatelia mesto prestavali. V meste prekvitalo obchodníctvo, významným bol obchod s drevom, obilím, vínom, vlnou, kožou a zvieratami. Židovské obyvateľstvo sa zaoberalo s tými a potom sa ich aktivity rozšírili, čo súviselo s náboženskou a potom politickou rovnosťou Židov, a tie údaje podporovali ich blahobyt. Ich inštitúcie boli postavené blízko seba, v susedstve synagógy, v susedstve veľkého pozemku, na ktorom bola postavená synagóga, preto bola v jej blízkosti zriadená aj židovská škola.
Hlavný rabín Kohn Schwerin Götz osobitne vyzval svojich bývalých študentov, svojich zahraničných priateľov, aby pomohli s výstavbou novej synagógy. Jeho podnik bol korunovaný úspechom, o päť rokov neskôr bol kostol postavený v neoklasicistickom štýle (1845) vysvätený medzi izraelskými kostolmi jedinečným spôsobom: v maďarčine. Dnes - budova bývalej synagógy funguje ako knižnica, ale exteriér jej vôbec nezmenil.