Vo Vrchlabských kasárňach sa v období geta nachádzala centrálna nemocnica.

Zdravotníci a lekári pochádzali z radov väzňov geta. Ich prácu komplikovali časté výpadky elektriny, nedostatok vody a liekov a nedostupnosť špecializovaných lekárskych prístrojov. V budove sa nachádzala aj centrálna kúpeľňa, do ktorej sa za jednu hodinu zmestilo až 140 ľudí, ale kvôli spomínaným problémom s nedostatkom vody bola často nefunkčná.

Preplnenosť geta, nedostatočné hygienické zariadenia, zlá strava, stres a vyčerpanie boli ideálnymi podmienkami pre vznik a šírenie rôznych chorôb. Napríklad vo februári 1943 bol takmer každý tretí väzeň evidovaný ako chorý. Šírenie chorôb prispelo k vysokej úmrtnosti.

Nebyť systému zdravotnej starostlivosti, ktorý organizovali samotní väzni, bolo by úmrtí oveľa viac. Lekári a zdravotné sestry vykonávali aj veľmi zložité zákroky v ťažkých podmienkach.