Začiatkom roka 1942 sa v priekope za ústeckými kasárňami uskutočnili dve masové popravy väzňov terezínskeho geta.

Akákoľvek korešpondencia medzi väzňami v gete a vonkajším svetom bola spočiatku zakázaná. V decembri 1941 boli všetci väzni predvolaní na apel, na ktorom im veliteľ geta Seidl oznámil, že má dôkazy, že niektorí väzni porušili zákaz. A ak by sa vinníci nepriznali, na všetkých zhromaždených by bol uvalený kolektívny trest. V opačnom prípade im zaručuje beztrestnosť. Niektorí autori tajných listov podľahli tomuto tlaku a priznali sa.

Prísľub beztrestnosti bol nacistickou ľsťou. 10. januára 1942 bolo obesených deväť mužov a 26. februára bolo rovnakým spôsobom popravených ďalších sedem. Medzi popravenými boli nielen autori zakázanej korešpondencie, ale napríklad aj väzeň, ktorý si z kabáta strhol hviezdu, ktorú museli Židia nosiť ako viditeľné označenie. Ostatní väzni z geta dostali za úlohu postaviť šibenicu, vykopať masový hrob a jeden dokonca musel vyplniť úlohu kata.

V terezínskom gete sa potom už žiadne masové popravy neuskutočnili. Ako trest bolo zavedené premiestnenie do väznice gestapa v Malej pevnosti alebo prednostné zaradenie do transportu z Terezína na "východ". V prípade menších priestupkov, ktoré neriešili nacisti, ale židovské úrady, si páchatelia odpykávali trest priamo v gete.