Geto v hlavnej pevnosti Terezín (mesto Terezín) malo od začiatku plniť propagandistickú funkciu. Jej cieľom bolo zakryť skutočné zámery nacistov voči Židom.

Terezín bol svetu prezentovaný ako miesto, kde život beží ako v každom inom malom meste. Vojenské neúspechy nacistického Nemecka spolu s rastúcim tlakom medzinárodných organizácií viedli nacistov k tomu, že povolili dve návštevy geta delegáciám Medzinárodného výboru Červeného kríža. Oboje však chceli využiť najmä vo svoj prospech. Návštevy prebiehali podľa vopred pripraveného scenára, väzni museli predstierať, že im nič nechýba.

Budovy po obvode námestia získali v rámci príprav na prvú návštevu Červeného kríža nové funkcie. V roku 1943 bola na prízemí terezínskej radnice zriadená banka, ktorá však nebola skutočnou finančnou inštitúciou. V jednom rohu námestia sa nachádzala kaviareň, ktorá bola otvorená v decembri 1942. Väzeň, ktorý mal lístok, tam mohol sedieť asi dve hodiny, piť náhradnú kávu alebo čaj a sledovať kabaretný program alebo počúvať živú hudbu. Vedľa kaviarne na rohu námestia sa nachádzal obchod s oblečením, ktoré väzňom hneď po príchode do Terezína skonfiškovali. Aj plocha námestia dostala podobu parku, hoci predtým to bol trojdielny stan, v ktorom väzni skladali debny a špeciálne zariadenia, ktoré mali brániť zamrznutiu motorov nemeckých vojenských vozidiel.

Prvá delegácia Červeného kríža prišla do Terezína v júni 1944 a jej vedúci napísal veľmi pozitívnu správu o podmienkach a životných podmienkach v meste.