Do roku 1840 sa Židia nemohli usadiť v meste Košice. V tomto čase boli Košice časťou Uhorska pod nadvládou Habsburgovcov. V roku 1895 bolo židovské náboženstvo uznané za rovnocenné s ostatnými vierovyznaniami., vďaka tomu získalo rovnaké práva ako iné náboženské skupiny.
Na konci 19. storočia bol podiel židovského obyvateľstva 11 - 13%, z ktorých väčšina hovoril po nemecky a po maďarsky. V roku 1904 reformná neologická komunita Židov prijala maďarizáciu. Znamenalo to záväzok asimilovať sa s maďarskou spoločnosťou: maďarský jazyk sa začal používať pri bohoslužbách, stretnutiach a prípadne v židovských školách. Obyvateľstvo Košíc však zostalo rôznorodé. Žili spolu Maďari, Slováci, Židia, Nemci a Česi. Rozmanitosť národností sa tiež prejavila aj v rôznorodosti jazykov a náboženstiev v Košiciach.